nedeľa 19. júna 2016

Maximiliánkov denník časť 17- Život na dedine

Ta moji zlatí ja sebe šem strašný módista, moja mamka dba pavidelne na to , aby se do mne zabuchla každá, alebo žadná baba. Ma ščesce bo zaťaľ mne to neštimuje, tak nosím to do čeho me navleče a hlavne preto , lebo še nevem sam oblesc. aJ na chalupe musím byc v strehu.
Kedc sme pri tej chalupe, tak to tam chodím za babku a za dedkom , bo oni tam bývajú kolem samé lesy. To zbožňujem, lebo jak sami uvidíte neskorej chodím furt na hriby, abo len tak s dedom na turu. Momentálne sme boli vyvetrac aj tatrofku, s ňou chodíme vysypávac smeci do kotajnera. Tota žena na fotke je moja teta Miška.
Okrem teho, že sa vozím v tatrofke tak me dedo furt vozí na furíku, kedz cošikaj robíme a to je paráda, horše to je kedz príde Robko se Žanetku, to še tam potom už pučíme traja. Ale da še to vydržac. 
Najhorše na chalupe je to, že dvere majú kľučku strašne vysoko. Tak jak še chceme s Robkom vyparic dovňutra nemožeme, bo nedočahneme. Tak tam stojíme a še snažíme , ale nadarmo. 
S dedom stale čosikaj robím. Me to baví, ja šem z teho v sedmem nebi. Tu šme robili branku na zeleneninovy záhon. Nosili sme dreva. Potom šem še to snažil premerac a dac tak, aby to bolo v poradku. Ale nadarmo najprv rišel dedo ten to urobil po svojem. Potom prišla Miška cošikaj povedala dedovi a zas to prerobil  a tak furt do kola. 
No a po takej makačke cez deň ma moja mamka odmení na obed a večer svojim, teda mojim mlekem. Ja šem z teho nadšený, bo už vem sam rozopínac , tak še jej nepytam, jednoducho pridem aj keď špi rozopnem a cucám. A je mi bohovo. Z teho šem tak silný, že zas možem isc robiť a nič me nezastavy. To znamená, že šem síce ešte malý , ale už teraz vem co je dobre: kedz robím tak še nenudím a nevystrajam a mamino mleko se mne robí borca. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára