Čo sa stane ak Vás dravec pustí moc blízko ? Odpoveď: Zomrie !

Príbeh zo života: Čo sa stane ak Vás pustí dravec príliš blízko ? Odpoveď: Zomrie. Toť naša skúsenosť spred 2 týždňov. Ja, Tamaňa, Maxík a ich dedko s babkou sme sa vybrali na huby. Hubačka po 20 minútach skončila potom, ako sa premenila na záchranu života. V lese som zbadala niečo zaujímave, Tamarka dostala za úlohu sa priblížiť a odfotiť. ( Pretože jej mama , teda ja má zmysel pre dobrodružstvo ).

Podľa mojej predtuchy to mal byť dravec. Sedel tam a vyzeral, že je hluchý a slepý. No ty môj bože davaj, čo iné môžem dopriať mojím deťom ako dobrodružstvo v lese. Tamaňa z toho mala adrenalín a Maxík si chytal ústa a že: a jejeee, pana, pana. ( To je jeho výraz na moje Pána žida ). Keď sme sa ale už fakt priblížili na 2 m a Myšiak stále sedel. Už sa mi to nezdalo. Deti som radšej dala do kopy a išla naňho pozrieť ja. Snažila som sa, aby vzlietol, či má poranené krídlo. To som si aj myslela. Volali sme poľovníkovi, volali ochranárovi. Rada : Chyťte ho!

Dedko s babku brali deti a ja valila na chalupu po rukavice, krabicu, mikinu. Jo a suseda Ferka. Aby som nezabudla, nakoľko vták síce nemohol lietať , ale zdal sa mi ešte ako tak čulý a hlavne ten jeho zobák. Sa komusi povie chyťte ho!

Nazad som sa vracala aj s plnou výbavou , ale keď sme už došli na miesto, Myšiak ležal a slabo dýchal. Telo mal slabé a sem tam ním trhlo. Dali sme ho do krabice, ja som sa snažila sa dohodnúť s veterinárom, že ho priveziem. Skúsime ho zachrániť. Žiaľ nepodarilo sa. Tak sme ho po rade ochranára pochovali a smútili. Všetci. Dospelí aj deti. Lebo síce sme ho osobne nepoznali ,ale dozvedeli sme sa , že ho ľudia otrávili a tak muselo zomrieť nevinné zviera, krásne, ktoré milovalo lietať. Ktoré keď počujeme a uvidíme nad chalupami tak spozornieme. Lietali tam dvaja, teraz už len jeden. Vždy si tak zaspomíname, Tamaňa to vie už je veľká, ale Maxík sa dozvedel , že stojí za to niekomu pomôcť, kto je v úskalí aj keď nie každý deň, ale niekedy to treba skúsiť, pretože to stojí za to. Za pocit, že sme niečo pre to urobili. Žiaľ naša záchranná akcia nebola , šťastná . Pevne dúfam, že v budúcnosti ak budeme niekomu pomáhať tak koniec bude šťastný.

Maximiliánkov denník časť 17- Život na dedine

Ta moji zlatí ja sebe šem strašný módista, moja mamka dba pavidelne na to , aby se do mne zabuchla každá, alebo žadná baba. Ma ščesce bo zaťaľ mne to neštimuje, tak nosím to do čeho me navleče a hlavne preto , lebo še nevem sam oblesc. aJ na chalupe musím byc v strehu.

Kedc sme pri tej chalupe, tak to tam chodím za babku a za dedkom , bo oni tam bývajú kolem samé lesy. To zbožňujem, lebo jak sami uvidíte neskorej chodím furt na hriby, abo len tak s dedom na turu. Momentálne sme boli vyvetrac aj tatrofku, s ňou chodíme vysypávac smeci do kotajnera. Tota žena na fotke je moja teta Miška.

Okrem teho, že sa vozím v tatrofke tak me dedo furt vozí na furíku, kedz cošikaj robíme a to je paráda, horše to je kedz príde Robko se Žanetku, to še tam potom už pučíme traja. Ale da še to vydržac. 

Najhorše na chalupe je to, že dvere majú kľučku strašne vysoko. Tak jak še chceme s Robkom vyparic dovňutra nemožeme, bo nedočahneme. Tak tam stojíme a še snažíme , ale nadarmo. 

S dedom stale čosikaj robím. Me to baví, ja šem z teho v sedmem nebi. Tu šme robili branku na zeleneninovy záhon. Nosili sme dreva. Potom šem še to snažil premerac a dac tak, aby to bolo v poradku. Ale nadarmo najprv rišel dedo ten to urobil po svojem. Potom prišla Miška cošikaj povedala dedovi a zas to prerobil  a tak furt do kola. 

No a po takej makačke cez deň ma moja mamka odmení na obed a večer svojim, teda mojim mlekem. Ja šem z teho nadšený, bo už vem sam rozopínac , tak še jej nepytam, jednoducho pridem aj keď špi rozopnem a cucám. A je mi bohovo. Z teho šem tak silný, že zas možem isc robiť a nič me nezastavy. To znamená, že šem síce ešte malý , ale už teraz vem co je dobre: kedz robím tak še nenudím a nevystrajam a mamino mleko se mne robí borca. 

Cestoviny s krevetami, zelenou špargľou a mascarpone na citróne.

Maxo cestoval na deň k babke a ja som si mohla dovoliť uvariť niečo s krevetami. Mňam,

zbožňujem ich. Mohla by som ich jesť celé týždne. Ďalej mám rada zelenú špargľu a tak vznikol tento recept.

Ingrediencie: krevety, zelená špargľa, cestoviny, mascarpone, citrón, tymián, pažitka. 

Najprv si očistíme krevety. Na oliváči ich osmahneme a po cca 4 minútkach pridáme k nim aj zelenú očistenú a nakrájanú špargľu. ( konce odrežeme cca 5 cm  ).

Restujeme , restujeme sem tam premiešame. Potom pridáme kôru z jedného citrónika bez postreku. a ešte aj jeho šťavu. Premiešame a podlejema cca 1dcl vody. Doporučujem najprv iba polovicu a potom ju radšej dochutiť citrónom po pridaní mascarpone. Nezabudnite si dať variť cestoviny ja som dala 400 g. Sú to určite 4 porcie.

Na záver pridáme celé mascarpone, necháme rozpustiť a miešame, podľa chuti dosolíme, dokoreníme, dáme ešte citrón a ak je moc hustá omáčka tak aj vodu, necháme prejsť 5 minutiek varom nech sa to spojí. Ak je riedka omáčka tak ju necháme vyredukovať. Na záver nasekáme tymián a pažitku. Pridám cestoviny, necháme ešte minútku dve na odstavenom sporáku.  Podávame teplé.

No a chuť by mala byť jemne citrónová, krémová s vôňou a chuťou kreviet a dozvukom špargle. 

Špaldová hrnčeková bublanina s jahodami

Úplne rýchly, ľahký a nakoniec úplne fajný koláčik. Pečenie moc nepatrilo medzi moje obľúbené aktivity, ale časom som prišla na to , že ak sa do všetkého aj do pečenia dá ingrediencia lásky. Je to super. Teraz pečiem rada a často. Ale radšej doma niečo napečiem o čom viem, že mojim zbojníkom neublíži. Špaldová bublanina príprava asi 10 min a pečenie asi 25 min, ja som ju dávala na stredný plech a zjedená bola skoro v ten istý deň. 

takže ingrediencie :

2 hrnčeky špaldovej múky, 1 hrnček práškový cukor, 1 hrnček mlieko, pol hrnčeka oleja, 2 vajcia, domáci vanilkový cukor ak nie tak kupovaný, pol prášku do pečiva samozrejme kypriaceho. NO a sezónne ovocie. Ja som mala po džeme ešte zostatok jahôd. 

Najprv som umyla jahody a nechala odkapať. 

Potom som všetky ingrediencie dala do misy a vyšľahala metličkou. raz dva tri a bolo to. Samozrejme riadne vyšľahať až nie sú hrudky. :) Cesto som vyliala na vymastený a hrubou múkou vysypaný plech. Inak vysypávam domácou strúhankou, ale nebola vtedy po ruke. 

Zapneme pec na 180 C.

Kým sa zohreje , tak si jahody narežeme na polovičky, väčšie na štvrte. Trochu som ich poliala javorovým sirupom a pekne som ich v ňom vykúpala. Potom jahody šup na cesto.

Pečieme cca 25 min, podľa okrajov ( ak sa odliepajú od plechu ) a čistej špajle vieme, že treba bublaninku vytiahnuť.   Necháme vyhladnúť a potom podľa vkusu posypeme práškovým cukrom.

No a ja som ešte na tanieriky dávala čerstvý jahodovo- mätový džem a mohli sme sa zblázniť. :)

Dobrú chuť a do sladkého zbláznenia :)