piatok 27. februára 2015

Maximiliánkov denník - časť 8- Furt vešelo

Ta šem tu zas, život beží ani neznám jak, ja furt cošikaj robím , boše učím, bo ležím, špím a tak. Šak znace , že som šikovný. Tutaj šem si vymyslel , že še budzem hrac na kosatku našel som sebe kulisu, plastového tuleňa a ja šem bul kosatka. Ta šem toho tuleňa lovil, moju papuľku šem ho zhltol jak nic a šem še plazil po zemi, šlintal a fuňal pri tem. Moja mamka je múdra, hnedz kedz me uvidela tak znala naco še zas hram, potvora je to, furt me odhali. 
Huncút šem, to je jasné, už kedz znám chodzic, šice še mušim držac furt čehoši ale znám še presúvac to je jasné. Moja mamka mi začína vravic, že chodím furt jak pes s brebitú nohu. Ja še tomu musím smac. 
S moju šestru makame na plné obrátky. Obaja sme počítačový maniaci. Každý makáme na svojom PC. Akurát ten moj nechce švicic , tak zaťaľ len šťukám a ťukám a šem tam ťuknem aj štuknem na segrinom a ona ma potom nervy, bo šem jej minule- ona nezna jak, ja znám - bo šem inženír klavesovu skratku otočil obrazofku naopak. Cha - aj to znám.
Toto Vám mušim požalovac, minule me mamka zebrala k dedovi a k babke na chalupu a tam še mňu robili kadernícky salón furt me nacahovali do iných vlasof, bože ja to neznašam, .
Najprf červené, potom zelené, no hruza. Všetci še smali , ja šem kričol. 
Potom se mňa pankáča spravili, ze šebe teš cošikaj, ja som bol z teho mimo. 
No vešelo je aj kedz jem, mamka me krmí a ja sebe to rozmažem po tvári, aby nebola nuda a potom , še chytá za hlavu, že kedy šem to zas stihol. Ja všetko stihám, majce še napozore. 
Minule u nás bola sesterka Žaňa, ta še hrali s tamarku s barbinama , ja šem im furt kradol toteho holeho chlapa z plastu a šem mu krucil nohy, aby bolo vešelo.
Potom me baby zobrali aj na športovisko a moja segra je paradná, už me učí šoferovac na formuľach, ta som furt vrčal.

No a na konec mala aj babka vešelo, me bavila a mamka hrala ze segru tenis. Ja šem pichol ruku do takej dutej  tyčky, tam mali hnezdo osi. Te švine letace hneď povyletavali a me dopichali po rukách jak blazen. Šem puchol, babka bola z teho zufála , mamka se mnu bežala domof a volala zachranku. Pre istotu lebo šem predčasný tak trochu rizikovejší. No prišol doktor velice mladý, dal mi injekciu ja šem furt revol jak byk. Potom me zebrali aj s mamku do nemocnice pre istotu na pozorovane na JIS. Konec. Bol šem privazaný k posceli a ešte k temu zamrežovaný. Jako keby šem im mohol ucesc , keď šem už privazaný. Potom na druhý deň šem bul už s mamku na izbe. Už sem aj odpuchol. 
Ta znace, ja še nenudím a se mňu še nenudí nik. Staram še o vesele svojej rodiny ale aj ostatných. Jak Vám budze kemu smutno dojdzice, pokecáme a poštaram še aj , aby Vám bolo vešelo. Moja mamka to určite pochopí. Teším sa na Vás.

piatok 13. februára 2015

Maximiliánkov denník- časť 7- Spánek, moj obľúbenec

Ľudze moji , zas trochu nestíham, kopu roboty na tom švece mom, furt vysavac musím a tak, nemám čas še Vám venovac. Teraz Vám rozpovem, dačo o mojem spánku bo kedz, šem bl maly furt šem spal, postupne coraz menej až spím len dva raz za deň a večer, še ale furt budzim, bo chcem pic. Nevem co metak suší v noci. Moja mamka, je zas z teho na prášky. Ale spím velice rad , preto Vám v krátkej kapitole rozpovem o nektorých podobách mého spánku. Tutaj na fotke je spánok- klasická podoba. Proste še napijem a spím jak miminko.
Väčšinou s nekým spím, v noci s mamku a cez deň väčšinou tež. Cez deň chodí spať se mnú mamka, bo vraví , že už nevládze, že se radčej vyspí teš , až mi stíha, svatá pravda. Kedz je doma tatko tak aj on, spí se mňu, väčšinu je z teho potom všoku, keľo zas spal. 
Toto je moja naobľubenejša poloha, hore ricu. Fakt super, še mi črefka pouvoľnujú a nemám problém.
Ďalša spaca poloho, je poloha na boku tzv. aktívny jogín. Velice náročná, neve ju každý. Ja som v nej preborník od narodeňa.
Potom je spaca poloha inkognito , to je taká kedz si daco dám cez hlavu, lebo nechcem nikeho vidzec a palec dohora, že by me nik nerušil. Všetci to už rešpektujú, bo vedzú, že budem potom revac.
Kedz še sem tam zobudzim, tak vypadam väčšinu takto. Jakože bohovo a s veľkýma očama.
Ďalša poloha zverinec, to kedz še obklopím zverckama a oni okolo mňe ľahnú a ja spím a oni me stražú, aby me nik neukrad.
Ďalša poloha je:  Nik tu není. Klasická používam ju hlavne venku v kočíku, koli vetru a tak, aby me nik nevidel.
Dakedy kedz še mi nedá špac tak še najprv modlim, aby šem zaspal a potom aj tak špim, ta volám to že na modlitbičku. 
Ta toto bola krátka kapitola o mojem spánku a o tom, jak je doležitý pre nás všetkých. Bo naberáme sily. Mamka vraví, že aj v nem rascem a ma pravdu, šek každý deň dluhší. Nabudúce coši ešče o lete a aj o jeho konci. Ta še tu zaľal majce bohovo.