Zas po sto rokoch cošikaj píšem. Teda moja mamka. Keby som vedel písac ja tak píšem furt. Šem odkazaný na moju mamu. Ta to muším rešpektovať aj kedz dakedy ťeško. Bo ja chcem s Vama komunikovac davac Vám najavo co še deje. No a mamka to ma v..... . Nechcem byc na ňu zlý bo ju ľubím, tak sebe radšej kušem do jazyka. Toto co tu budete čítať še stalo pred rokom aj daco. Ja vám potom všecko napíšem nebojce. Ta hlavná novinka , že od januára teda 2015 teho roka me mamka prinútila jesc sameho, že šem veľký chlop , nech už jem sam. Chacha. V zapätí teho oľutovala. :) Ja som sa jej to snažil dajako naznačic , ale ona ne.
No a v novem roku šem mal teš predsavzaťa, že okrem samostatného jedzeňa, še budem učiť aj nečo samostatne navaric. Neee, neda še, bo te moje dve baby , co mám doma furt kontroľujú a ja nemám voľnú ruku. Tak aspoň asistujem.
No co povece, ide mi to dobre ne ? V novem roku še snažím používac aj nové dopravné prostredky jako auto, koňa a tak... Sem z teho velice šťastný.
V novom roku šem dostal od mojej mamky aj nový účes, ja še bojím nožnicof tak me strihá jako ve väčšinu strojkem. No jako nemám veľa skúseností, ale určite to není ono. Zdá še mi to trochu šregom.
Už šem Vám určite spomínal aj mojeho bratranca. Robko vždy kedz pridze tak máme rovnaké záujmy, chceme proste obaja to iste a to je problem , bo nepovolí nikdo z nás. Tak sa učíme robiť veci spolu. Napríklad byc rodičama a kojic dzecko z fľašky. Robko kojí a ja pridržam fľašku, aby malá vypila čim najvac. Ide to, pije a neplače. Ale potom še pol hodiny škrípeme mi o tu fľašku, prichádza mamka bere fľašku aj naše dzecko, že keď še neveme dohodnúc, nebude kojiť nik.
To trochu našere, bo še snažíme sošikaj naučic nové a nemožeme. No nevadí. My si počkáme. Zataľ še opatrujce a o veci še deľce, bo príde moja mamka a zebere aj Vám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára