Maximiliánkov denník - Časť Druhá

Môj november a december.

Ta už so doma. To je ta najvačša novinka. Spoznal som po hlase a po vôni mojich najbližších. 

Je tu hluk, teplo a smrádeček, veľa ľudí. Toto je že vraj moja segra.

Je bars voňavá a fajna, nevidím ju celkom dobre ale podľa hlasu viem že je to ona.  Ta si myslím , že sa celkom aj podobame. sme obaja k zožraniu. No a toto je ževraj môj tatko.

Ta še teš podobame, vlasy mám dispozične po ňom , si všimnite. Ta je moj to je jasne. Tato zlato. Funí na mňa a ja to mám rád. Každý ma furt pestuje. Ja s toho furt omdľevam do spánku. Co by ne , je to vyčerpávajúce , každého voňať a tak. 

Doma sa o mňa všetci starajú. Neznam prečo to robia ale dakedy mi furt pripomínajú, že som bol vo vode tým, že ma tam ponoria a hladkajú v nej. Ešte som to nepochopil, že prečo, keď ma namočá , tak potom ma osušá a aby som nezjapal, dajú my dačo do papuľky. zas daco čudné plastové.

Ale večer to prichádza to najlepše aj počas dňa Mľeko- že vraj sa to volá. Mamka me zobere, da sebe na prso a ja dujem jak šaľeny. Še nevem dopiť , neznám kedy mám dosť a potom blinkám.  Ešte , že ta moja mamka me chape a dá ma potom odrihnuc. Ta všimajte, že mi robí perfektný účes. Zas vypadam Bohovo.

Jesť, ešte ževraj nemôžem, ta furt som na prsu, ale to mi nevadí, lebo som na tom zavislý a moja mamka si už z toho pomaly začína škubať vlasy. Škoda mala ich fajné. Keď chrním aj v spaní zdvíham nohy do hora, pomáha mi to uvoľňovať plyny, še nerobte , že neznace co to je. Keď to znam už aj ja.

S mamku musím chodiť furt po doktoroch, lebo že som skorší. Neznám co to je. Ale ty doktori ma furt chcú videť sagatého ( nahého ) , už na to nemám nervy. Ta im tam sem tam revem, až im to vrátim. U ortopéda, u srcárky, u očnej, na rehabilitačnom, na pneumologii, na poradenstve pre nás skorších u obvodnej, u neurologičky a furt každý týždeň daco. Furt ma mamka vozí a vyzľeka a zas obľeká. Je z toho nešťastná a ja s ňu. 

Mamka mi kúpila také kreselko. Keď vreštím a ta ma tam dá, pohojdá a ja som šťastný ta už nerevem. Zaspím a keď ne , tak ona coši  na tom zmačkne a to vibruje a to je daco, tota masáž celého tela. Som z toho na mako. V tu ranu spím. 

Zatiaľ nevravím , neda še mi to, neznam prečo. Ale na každého púlim tote moje okále, aj keď prt vidím, oni neznajú. Momentálne používam posunkovú reč , ale smola ani to oni nechápu. A tak revem a keď revem tak veďa, že ja buď hladny, smadný abo posratý. Vac ja nechcem, som nenáročný a skromný. Oni si myslia opak , neznam prečo. 

Ta toto moja mamka , bars fajna žena, še stará o mne celý deň. Zadarmo. Ta ma ľubi. Ja som z teho na mako, bo ma furt ocmuľava, teda božka po tele aj moje nohy, je to čudné , ale je to pravda. Moc , še o sebe nestará, nemá teraz čas bo ma má furt na prsú, väčšinou má  mastné vlasy, ale aj tie jej pristanú.

Ta vonku zima, že vraj , ta chodí se mňu mamka každý deň von, ma zababuší do takej chlupatej deky a sa prechadza a ja spím na čerstvom vzduchu. Vanoce boli ja som ich prespal, som sa na to aj hneval, ale ten čerstvý vzduch ma vyčerpáva. Ja si te svatky vynahradím nabudúce. Nech sa tešia už teraz.

Maximiliánkov denník- Časť prvá

Ako áno, ako nie aj deti majú svoj denník. Maxíkov obsahuje síce malé percento jeho denného diania,  ale stojí zato. Postupne to tu budem nabaľovať, až sa aj vy zasmejete, zaplačete, poprípade si spomeniete na seba keď, ste boli malý, abo na svoje malé :) 

( Denník je písaný v maminom kysucko východňárskom domácom nárečí, lebo si pamatajte , že ja som kysucký východniar a to aj rusín, chaa )a moja mama načisto nevyspitateľne šalena kysučanka ) 

Mesiac prvý - September, Október.

Ta, jakože v brušku pohoda, teplo, veget. Furt je čo piť, ta sa dobre napijem a potom furt spím. No , aby nebola nuda, tak mamu furt kopem do brucha. Je to paráda - sa tak sem tam natiahnuť. 

Na konci septembra ma vytiahli mame z bruška. Proste len tak spím a zrazu na bruchu dajaké svetlo a ruka po mne šmatra a už som bol aj venku. Fúúú, je tu zima a veľa svetla. Není tu co piť. Ta revem, zle sa mi dýcha. No nevem čo so mňu všetci majú , furt kecajú , furt ma otáčajú, furt pichajú do ruky, do nohy. Do prdelky mám toho dosť, radšej zas zaspím. Keď še zobudim, zistím , že zle vidím farebné machule a kukajte co se mňu porobili, za tu chviľu čo som spal. Šalení , načisto. Bojím še zas zaspať, co  porobia neskor.

Dorobili ma jak robota, strčili do jakej si vesmirnej malej lode, okolo zadku mne naťahli jakúsi plachtočku, napojili mi dačo do gagora. No a vrchol toho,  kukajte jaký módny výstrelok toho- te papuče na doma. Tato radšej zas zaspím z toho šalenstva okolo.

Zobudím sa, furt v sexi papučach, všetko okolo pípa- to už asi pristávam. Ta otvoria sa dvierka na vesmirnej lodi a mama mi tu pcha ruku položí mi ju na hlavu, ta konečne kdosi normálny, Vonia a ja voniam určite jej. Ta cosi mi vraví nečujem cez te skla mojej budky. Ta prichádza tatko aj on pcha ruku do vnútra ku mne na hlavu položí ruku, má ju väčšiu a chlpatú. Ta ale fajne teplú. 

Ta zas zaspávam sem tam mi čosi dajú cez hadičku do žalúdka také sladké. Celkom fajn.

Tak a takto to je furt dokola , ja radšej furt spím.

Po dvoch týždňoch ma odpoja z tych vesmírnych hadičok , ale vesmírnu loďku mi nechajú, ta nevadí aspoň dobre kúria, môžem byť hore bez.

Ta striedam polohy v tom spánku, až sa nenudím. Na nohu my napísali Rejda, sa pomýlili ja še volám Kapraľ. Ta po dvoch týždňoch ma vyberú z vesmírnej lode , prvý krát stiahnu v nejakom habite a dajú ma mame do narúčia. Ta fajne mäkko a teplo. Ta z toho vzrušeňa zaspím. Ta mamka za mňu chodí skoro každý deň. Paráda. Aspoň mením viac polôh pri spaní, a môžem aj voniať pachy. Husté.

No tretí týždeň, veľa zmien fakt veľa- jakože už mi nedavajú piť cez tuto hadičku do žaludka, ale cez strikačku a sem tam aj musím dačo plastové žmuliť v puse , aby ceklo. Sranda.  Boty mi zobrali, davajú už len ponožky a dokonca nekedy len jednu. Neznam prečo. Asi barz revem. Všimajte moje husté černé vlasy a symetrickú postavu, ta nechcem sa chvaliť, ale vyzerám BOHOVO. Moja mamka mi šeptá, že som jej Tigríček, tak bacha na mňa som aj nebezpečný. 

Štvrtý týždeň. No nevem kde začať ta mal som dajaké brušné problémy no a nepustili ma preto s mamkou domof. Ževraj mám aj sestru, ešte som ju nevidel. Ani ako machuľu. 

Na konci mojeho štvrtého týždňa prúser- Ta še zobudím  a moja vesmírna loď, kde še kúri, nikde. Šlohli mi ju. Ta toto co za luďe. Revem, rýchlo ma obľekajú bo zima. Sťahli mi aj ruky do jakej si plachtočky zas. Ta račej zas zaspím, bo to na nervy. Keď sa zobudím tak som v takej kovovej ohrádke jak zveratko dajaké. Ta moja mamka ve jak ma ukludniť, konečne prvý krát ma da na prsia a ja šem chlop ta ťahám jak blazen. Som spokojný, ani ta vesmirna loď mi už nechýba. Toto je ľepše. 

Na konci októbra ma zabalia, mamka ma strčí do nejakej vane a priputáva ma do auta, cestujeme. Zobudím sa vydím plno machúľ, furt čosi meľu, každý ma chytá, som z toho na nervy ale ešte nerevem čakám, čo bude ďalej, lebo ja preskumník. Všetci inak voňajú. ževraj som DOMA.

Pokračovanie na budúce-  môj november a december.