Maximiliánkov denník časť 16- Zas daco nové

Zas po sto rokoch cošikaj píšem. Teda moja mamka. Keby som vedel písac ja tak píšem furt. Šem odkazaný na moju mamu. Ta to muším rešpektovať aj kedz dakedy ťeško. Bo ja chcem s Vama komunikovac davac Vám najavo co še deje. No a mamka to ma v..... . Nechcem byc na ňu zlý bo ju ľubím, tak sebe radšej kušem do jazyka. Toto co tu budete čítať še stalo pred rokom aj daco. Ja vám potom všecko napíšem nebojce. Ta hlavná novinka , že od januára teda 2015 teho roka me mamka prinútila jesc sameho, že šem veľký chlop , nech už jem sam. Chacha. V zapätí teho oľutovala. :) Ja som sa jej to snažil dajako naznačic , ale ona ne.

No a v novem roku šem mal teš predsavzaťa, že okrem samostatného jedzeňa, še budem učiť aj nečo samostatne navaric. Neee, neda še, bo te moje dve baby , co mám doma furt kontroľujú a ja nemám voľnú ruku. Tak aspoň asistujem. 

No co povece, ide mi to dobre ne ? V novem roku še snažím používac aj nové dopravné prostredky jako auto, koňa a tak... Sem z teho velice šťastný.

V novom roku šem dostal od mojej mamky aj nový účes, ja še bojím nožnicof tak me strihá jako ve väčšinu strojkem. No jako nemám veľa skúseností, ale určite to není ono. Zdá še mi to trochu šregom.

Už šem Vám určite spomínal aj mojeho bratranca. Robko vždy kedz pridze tak máme rovnaké záujmy, chceme proste obaja to iste a to je problem , bo nepovolí nikdo z nás. Tak sa učíme robiť veci spolu. Napríklad byc rodičama a kojic dzecko z fľašky. Robko kojí a ja pridržam fľašku, aby malá vypila čim najvac. Ide to, pije a neplače. Ale potom še pol hodiny škrípeme mi o tu fľašku, prichádza mamka bere fľašku aj naše dzecko, že keď še neveme dohodnúc, nebude kojiť nik. 

To trochu našere,  bo še snažíme sošikaj naučic nové a nemožeme. No nevadí. My si počkáme. Zataľ še opatrujce a o veci še deľce, bo príde moja mamka  a zebere aj Vám. 

Maximiliánkov denník časť 15- Nový rok v plnom prúde

No moja mamka povedala, že už je nový rok, že jak ubehne tak rýchlo jak ten predošlý tak z bohem. Neznám co to je, ale moja rýchlosc je vysoká a to ve všetckym. Rýchlo jem, rýchlo rastem, moje nechty a vlasy ani nevravím. Rýchlo behám, rýchlo skáčem, rýchlo neposlúchom a proste všecko. Moja mamka furt vraví, že ona už mi nescíha, že mom spomalic. Na có? Mne tak dobre, vacej teho stihnem. 

Stretávam  še s kamošem volá še Luca, je super bo on ešče rýchlejší jak jo. To me fascinuje. Minule sme ši tak ukazovali, co kdo jako pokročil v tých akrobatických kuskoch. Ja som še predstavoval jak ma byc. Ale kedz sme vyšli ven a on preručkoval celý plot, tak ja za ním a me dostal. Muším vacej trenovac.

No šem vravel, že moje vlasy teš rýchlo rastnú, no a moja mamka ma z teho hruzu, bo neve strihac a ja še bojim nožničkof a furt še točím. Tak pozrice jak še vydarilo mojej mamky prvé strihane. Ja šem še naščesce nevidel, ale kedz me videli ostatní tak mi to bulo jasne , že daco není v poradku kedz še všetci tak chychocú. Šem síce malý , ale znám, že to tak vyzerac nemá. 

Tama- moja šestra mala prázdniny, ta bul sňah , ta mi furt vonku spolu, furt v snehu še váľali, abo cošikaj z neho robili. Kukajce aj ryby veme modelovať. Ja šem ju potom tak nenapadne oblizoval, bola dobrá. Myslím tu rybu.

Ta už davnejše šem vám povedal spacu kapitolu ze svojho života. Rad spím a moja mamka furt vraví, že še rada budzi vedle me a mujho tata. No a ja sa jej ani nečudujem, kedz vidzí take krásne nohy ne.

Ta po zime vždy prichádza jar, snehu není , ale zato šlnka je veľa a čím ďalej dlhše šem venku ta to ma pre mňa plusy. No a kedz je ten nový rok v plnem prúde , tak šem zas o cošikaj aj podrastnul, lepšej zvladom prekážky. Tatko mi spravil zataľ provizorne peskovisko a ja šem šťastný, chodzím furt kolem tyček pesek vysypavac.

Kedz je jar, furt makame na poľu a ja teš. Musím, ale baví me to. Minule tatko naložil oheň, ja som šebe všimnul jak. Druhý raz šem ho chcel pripravic a tak, šem to urobil sam aj drevo šem tam dal. Všimnice ši, že to robím jednu ruku a druhú telefonujem nedá še mu dovolac, ale skušam mu vysvetlic, že jak to robím a co robím.

V novem roku robím aj ja nové veci, napriklad už kreslím kredama. Začínam od základu - čárky. Keď už čárky, tak už všaje.  Nech majú aj šlimoky prechody pre chodcof.

Na jar še snažím byc užitočný aj ja. Pracujem jako vem. Zasypávam na záhradze jamy šterkom, polevam kvety. Som v jednom kole. Preto me moji rodičo tak ľubia.

Ta to zaťal všicko, nezabudajce , že ši mace pomahac, mace robic, lebo cošikaj na tom pravdy je , že kedz makace nič nevymyšľace.

Maximiliánkov denník časť 14- Vánoce časť 2.

Tak šem še vyspal, fajne do ružova. Ráno šem še najedol a nic nerobil, iba celý deň hral s vecami, co šem včera dostol. Mamka povedala, že dnes prídze rodina ujo teta a moj bratranec Robko se Žanetku. Sem še tešil bo spolu veľmi vystrájame, Kým prišli tak šem ši chvíľu krátil moju obľúbenú činnosťu a to je vypratavane šuflikov a vozenie v nich., Odporučom každemu kto neskusil. 

Potom začalo snežic tak sem šol se sestru na preskum , jak to tam vypado venku a či še budze dac aj jazdiť na totych snežných pomockach. Kydalo fajne. Zas šem še mohol vaľac :)

Kedz prišli , tak bulo treba doma zakúric, bo šnech padal jak divý, aby nám bulo teplo tak šme dedovi pomahali s Robkom kuric, Dedo nás mušel usmerňovac , bo šme še nevedeli dohodnuc, kto budze kedy kuric. Tak šme še štridali, sem tam kdošikaj aj falšoval :)

Potem moja rodzina šalení a smešni robili tote šelfie.

No kedz šme tak blbli skoro celý deň, tak nás naši rodiče držali pri vedomí , bo vraveli, že pudzeme von, že tam budu švetla vybuchovac, či sošikaj také a všaje to budze rachac a bude parada. No ta mi na to zvedaví všetci traja malí, bo daco také musí vyzerac paradne.  ta šme nejak vydržali. Došpelaci še posilňovali dajakýma napojáma, co ši furt štrngali brngali a my sme mali čaje. Potom za tmy nás oblekli a šli sme ven. Vyfasovali šme prskace paličky- to sa vola prskafky keby sče nevedzeli.

Potom šme buli furt na chalupe, sňahu nebolo veľa a namesto snežeňa nekedy pršalo. Ale užívali sme si to tam. Muj tatko s moju šestru sú bárs vynalezaví, prišli na to, jak najlepše šmeci vysypac v zime No predsa odvezli še s nima na saňach rovno k popelnicam. Sú mudry , šak nenadarmo šem mudry po tatovi.

Potom šme stavali ze sňahu aj snehulákof. Jeden krajší jako druhí , co povece ne ?

Ta. to boli naše minuloročné svatky a boli bohové, furt bolo vešelo a furt šme daco robili. To me baví, kedz še nenudím, kedz aj došpelí blbnu zarovno s nama, kedz sme všetci jako malé dzeci....Bo moja mamka vraví, že v každom z nas je furt decko, len še treba za to nehanbic, ale vedeť to správne využic. Cha- je to tak. 

Maximiliánkov denník- časť 13- Vánoce 1 časť.

Ľudze dobrej vôle, ja nestíham, ospravedlnite me za moje nedostatky v časoprestore, ale musím robic teľo vecí a teľo spoznávac, že me to až mestami vyčerpáva. Toť Vám napíšem o mojich minulých vanocach. Boli to ževraj moje druhé , ale te prvé si moc nepamatam, bom som bol nality z mamkinho mleka a som spal jak dudek. 

Vanoce sú ževraj svátky pokoja. Neznám preco , lebo ja som nemal pokoj od ničeho. V jednom kole som daco robil a všeci kolem mne teš. 

Tesne pred Vanocami, mamka povedala, že musíme pesc, bo až máme dostatok cukru cez svátky, kedz budzeme ve vňutru ležec , abo vonku bežec. Ta sme pekli, ženy me museli zapojic, lebo šem silno nahlas protestoval. Ta tu pečeme medovníky :)

Tu s mamku šúľam zas linecké, dúfam, že znáce co to je.

Napekli sme teho kopec tri dni a tri noci sme pekli, ja šem furt pri tem nebul, ale daval šem na to pozor. Až je všecko v porádku, Moja mamka šebe aj odtrhla venku čerešňu a ona jej zakvitla, ja šem bul z teho mimo, nemohol šem na to prisc, jak je to možné, tak šem še furt na to chodzil pozerac.

No te Vánoce sme trávili u babky a dedka na chalupe v Rečkach. Ja šem mal na štedrý den, nehodu spadol šem venku na schodoch, šem še kotuľal, ale naščešče šem mal hrubú kombinezu tak šem še dotlukol len na hlave, Moja mamka s tatkem šli na 2 hodky se mnu sedeť do mesta na rengen a dokotor še pytol, či majú doma pilota, kedz me tam zaš uvidzel a zaš šem letel. Nevem ,jako na čo naražal. Jako možem byc pilot , kedz nemám letadlo, to ve každý  neee. No ale kedz sme prišli domof, začali sme hneď jesc, bo aby sme to stihli moma veľa chodof , lebo šem rusnák. Tak znáce mi nemoma len šalť kapra a polefku. :) Dedo my dal pri stole na tu bolesť na hlave med.

No a tak sme jedli a pili, jedli a pili a potom kedz sme skoro všicko pojedli tak mi povedali, že pridze ježiško a mi daco donese. Ja teho chlapa neznám, ale fakt zazvonil v obyvačke a zduchnul, bol rýchlejší jak jo, bo šem ho nevidzel. Ale donesol mi všicko možé. Zas šem bul z nečeho hotový a šem trhal tote papere, včem to bulo schované jak šem mohol. 

Segra me musela mestami držac, aby šem neotvoril darčeky aj ostatným. Taký šem bul ze teho vynervovaný. 

Potom kedz už šem všciko co še dalo rozbalil a vlastnoručne preskúšal, už sem bul moc hotový a nevladal tak me mamka zebrala že i zajtra je deň , išli sme špac. Ja šem už zaspal po ceste do poscele, tak šem spal v tričku a v tciplačkoch, Ta Dobrú noc :)

Zemiakovo cuketové košíčky s mozzarellou

Názov vyzerá zložito, ale je to rychlovka a tiež mňamka, také slané koláčiky.

1.

Nastrúhame zemiaky ako na placky, ja ich ale vždy strúham, na tom ako mrkvu. To isté aj cuketa umytá neolúpaná. Pomer 1 :1. Dám vajíčko a iba trošku hladkej múky. Samozrejme dochutím soľou a nasekám čerstvý tymián. 

2.

Plech na mufiny si trochu vymastím, na dno dám trochu tej zmesi. Do stredu dáme malú mozzarellu 

3.

Potom to zakryjem zas tou zmesou až po vrch :)

4.

Dám piecť do vyhriatej na 200 stupňov. Pečiem kým vrch nie je hnedo chrumkavý :)

Keď nie som si istá, tak cca po 25 min vyberiem jeden a rozrežem. Košíky môžeme podávať aj ako prílohu, alebo samostatne ako slaný koláč. 

Moje guacamole

Avokádo používam v svojej kuchyni posledné dva roky asi každý týždeň. Je chutné, bez cholesterolu, kopec vlákniny a ... Hlavne je tu spojenie, že je to zdravé a fakt chutné. Proste mňamka. Avokáda často dávam ako nátierku len tak prelisované s citrónom a soľou. Ale v poslednom čase , hlavne teraz keď začínajú dobré rajčiny tak robím guacamole. Tento názov a recept pochádza z Mexika, ale pre Kysučana je tiež vynikajúcou pochutinou :)

Krok č. 1

Kúpim avokádo, zrelé je vtedy ak je tmavé, alebo zelené ak je mäkké, alebo identifikátor odpadne mu ľahko "zostatok po stonke ". Prerežem ho napoly, vyberiem kôstku, lyžičkou vydlabem dužinu, tu potom pretlačím vidličkou na kašu. 

Krok č.  2

Pridám nadrobno nasekané rajčiny, a nesekanú jarnú cibuľku, alebo červenú cibuľu. Ja to riešim všetko v pomere 2 avokáda, 1 veľká paradajka, 1 jarná cibuľka.

Krok č. 3

Všetko dobre premiešam, vymačkám citrón a dosolím. Všetko teraz podľa vašej chuti :)

Krok č. 4

Papáme, ale nezabudnite sa podeliť s ostatnými :)

Ak máte chuť - pridajte nasekanú chilli papričku, koriander, cesnak, alebo limetkovú šťavu namiesto tej citrónovej. Je veľa obmien tejto pochutiny, ja som zvolila, tú ktorú môžu aj moje deti pretože pre Maxíka (1,5 roka ) sú to naj raňajky

Rýchle cestovinky s cuketkou a čerstvou bazalkou :)

Prvý recept, ktorý k Vám posielam.  Ako mamina a žena v domácnosti, musíte mať po ruke vždy nejaký recept, keď vám Vaši stravníci zahlásia po obede, že sú strašne hladní a chcú niečo teplé na večeru. Tak fajn, príprava vám bude trvať možno 5 min a doba varenia je asi 10 min podľa cestovín. Sú chutné a nič z nich nikdy nezostalo. Konečné dochutenie a nakoniec aj obmenu nechávam na každom z Vás. 

Krok č.1 

Dajte si variť cestoviny, podľa Vášho vkusu, alebo čo máte poruke. V recepte mám Penne , ale najradšej mám s týmto receptom špagety, ale ja ich lámem na poly, kvôli malému :)

Krok č. 2

Na krájať sušené rajčiny , naložené v oliváči a na olivovom oleji ich aj osmahnúť 2 min, ani nie. ( ja tam dávam aj ten olej z tých rajčín.

Krok č. 3

Jako sa to pekne restuje, tak zatím si umyjem cuketu , stačí jedna aspoň pre nás 4 roch. nešúpem , ale nastúham ju na strúhadle na parmezán, to je väčšie strúhadlo ako na mrkvu. :) Potom cuketku pridám k tým rjačátkam a premiešam, nech sa to vsiakne 

Krok č. 4 

Riadne tomu vypečiem, nech to bublá , tá cuketka nepotrebuje veľa stačí tak možno 3 min. Potom to zalejem rajčinovým pyré a docukrým aj dosolím. Jnechám prebublať, nech sa chute spoja asi 2 min a hodím tam olivy. Vypnem sporák.

Krok č. 5

Scedíme cestovinky , vlejeme na nich zmes. Premiešame. Nakladáme na tanier podľa hladu stravníka. A na záver nastrihám bazalku. Môžem nastrúhať aj parmazán. Nezabudnite, že vždy je hlavným korením to, že to varíte z láskou :)

Maximiliánkov denník- časť 12- Domáce vešelie :)

Jak šem minule sľubil, už šem tu zas , abych Vás oboznámil z mojim životem na Zemi.  Je síce zatiaľ krátky, ale pestrofarebný, až me z teho oči boľu. Možno o tem nevete , ale ja považujem za domáce vešelie aj to , kedz možem makac, alebo pomáham ostatným a sem užitečný.  Tutaj napríklad strašne rad vysávam, moja mamka kedz chce aby cošikaj sebe zrobila v kľude, tak mi vytáhne vysávač a ja sem šťastný , cicho a vysávam. Mama je spoko :)

Ďalše domáce práce , ktoré zbožňujem sú žehľene. Moja mamka žehlí a ja jej to buď z koša vyhádžem poskladané, alebo jej neožehlené veci podávam , podľa teho jakú mám naladu. 

Ďalše vešelie je pre mňa, pečenie, to zbožňujem. Od mamky vyfasujem rukavice , s nimi možem chytac rúru a kukac, keď tam zašveci a da pesc cošikaj dobre. Mne povie, nech na to dávam pozor, až še to nespali. Tak ja dávam a šem na to hrdy. 

Velice rád veci preberám. Mamka je z teho nešťastná, lebo vraví , že preberám to co nemám. Prečo hračky nepreberám ?-  šebe seme furt pyto. No  bo me to nebavý. Preberám plenky, alebo mamke tampóny na mleko. 

Ja mám domáce vešelie aj vtedy kedz, še možem vepchac do krabice  a tam šebe sedím jak pán. 

Aby sce nemysleli, že ja nevzdelaný, tak še vešelím aj keď čítam literatútu. Moja mamka se mne robí blázna a srandu , lebo musím pri tem nosic kun- fu pásku na čele. No blázen. 

Najlepše veseljie je pri hudbe, segre mi pustí funky a ja se nezdám, tak tancujem jak blazén a väčšinu sa ke mne ktosi aj pridá. Ma to úspech lebo všeci tleskajú. Tak Vám radím budte aj vy veselí, tancujte a určite sa aj k Vám niekto pridá , abo možno zatleská. :)

Maximiliánkov denník - časť 11- Kysucká zima, Mikuláš a môj koníček lezene :)

Nazdar, ľudze. Neznám či sem Vám spomínal, že pochádzam z rodu kysuckého a rusnáckeho. Tak potom znace, že to je nebezpečné a ja som teš nebezpečný, ale v tom, že som šalene zvedavý, rýchly a na zožrate. Tento rok som zažil svoj prvý sňah, kerý šem neže videl, ale si aj uvedomil, že to je daco nové. Bola to pre mňa šalena skúsenosc, bo to padalo, bolo to chladivé, bele a furt to letalo kolem mňa. Segra me zebrala ven a mi ukazala co se s tym robí. 

Cez tu zimu sme šli se segru aj do mesta, bol tam taký program špívali tam dzeci, letali andelé s krídlama, cošikaj tam hundral ujo s belu bradu. Me nahaňali čerti, ale nebal šem še. Čertof še nebojim, ale ježibaby áno. Trochu me ty čerti zmaľovali kedz, me chycili. 

Potom večer šem musel umývac se segru boty, bo že to nejaký zvyk a ja že tam možno daco dostanem jak budzem dobrý. Pochopil šem, do rána šem posluchal a nic nerobil žle. Ráno šem še zobudzil aj ze šegru a kukácej jak šem bul šťastný :)

No a kedz sem šol s Tamu do kuchyne našli sme v tych botoch kopec sladkoscí, neuveriteľné.

Tak vám povem, že som hneď cmuľal a pchal do šebe co še dalo, mamke šem še snažil naznačiť, že boty budzem umývac každý deň , jak si sebe daco na druhý deň v nich najdem. Bohužaľ mi nerozumela tu moju hatlaninu. Sakra. 

V poslednu dobu, še snažim zdokonalavac v lezení a pchaní še de še da. Lezem za segru na poscel po rebríku :)

Lezem na krabicu od plenek , dokonca šem minule - po zemi v plazení cuval a podlezol šem až po ric pod gauč v obyváčke, ale nemohol šem še od ťal dostac .Mušel sem zjapac. Moja mamka neposiluje , ale mali sce to vidzec , jednu ruku zdvihla gauč a druhú me od ťal vytahla. Potom šem to schytal, ajajaj.

Potom jak mamka vypratala, knižnicu - dve police , bo šem trhal knihy, tak šem še tam teš učil lesc. Ona varila, kedz šem še dluho neozýval, tak me hľadala, ale nenašla. Až po chvíli, tak znace , že me to bavilo o to vacej. :)Potom me prichytila.  

Tak to je zataľ všicko, mám toho ešte na robote dosc, ale o tem až  nabudúce. Lezeňu zdar :)