nedeľa 22. novembra 2015

Maximiliánkov denník časť 16- Zas daco nové

Zas po sto rokoch cošikaj píšem. Teda moja mamka. Keby som vedel písac ja tak píšem furt. Šem odkazaný na moju mamu. Ta to muším rešpektovať aj kedz dakedy ťeško. Bo ja chcem s Vama komunikovac davac Vám najavo co še deje. No a mamka to ma v..... . Nechcem byc na ňu zlý bo ju ľubím, tak sebe radšej kušem do jazyka. Toto co tu budete čítať še stalo pred rokom aj daco. Ja vám potom všecko napíšem nebojce. Ta hlavná novinka , že od januára teda 2015 teho roka me mamka prinútila jesc sameho, že šem veľký chlop , nech už jem sam. Chacha. V zapätí teho oľutovala. :) Ja som sa jej to snažil dajako naznačic , ale ona ne.
No a v novem roku šem mal teš predsavzaťa, že okrem samostatného jedzeňa, še budem učiť aj nečo samostatne navaric. Neee, neda še, bo te moje dve baby , co mám doma furt kontroľujú a ja nemám voľnú ruku. Tak aspoň asistujem. 
No co povece, ide mi to dobre ne ? V novem roku še snažím používac aj nové dopravné prostredky jako auto, koňa a tak... Sem z teho velice šťastný.
V novom roku šem dostal od mojej mamky aj nový účes, ja še bojím nožnicof tak me strihá jako ve väčšinu strojkem. No jako nemám veľa skúseností, ale určite to není ono. Zdá še mi to trochu šregom.
Už šem Vám určite spomínal aj mojeho bratranca. Robko vždy kedz pridze tak máme rovnaké záujmy, chceme proste obaja to iste a to je problem , bo nepovolí nikdo z nás. Tak sa učíme robiť veci spolu. Napríklad byc rodičama a kojic dzecko z fľašky. Robko kojí a ja pridržam fľašku, aby malá vypila čim najvac. Ide to, pije a neplače. Ale potom še pol hodiny škrípeme mi o tu fľašku, prichádza mamka bere fľašku aj naše dzecko, že keď še neveme dohodnúc, nebude kojiť nik. 

To trochu našere,  bo še snažíme sošikaj naučic nové a nemožeme. No nevadí. My si počkáme. Zataľ še opatrujce a o veci še deľce, bo príde moja mamka  a zebere aj Vám. 

Maximiliánkov denník časť 15- Nový rok v plnom prúde

No moja mamka povedala, že už je nový rok, že jak ubehne tak rýchlo jak ten predošlý tak z bohem. Neznám co to je, ale moja rýchlosc je vysoká a to ve všetckym. Rýchlo jem, rýchlo rastem, moje nechty a vlasy ani nevravím. Rýchlo behám, rýchlo skáčem, rýchlo neposlúchom a proste všecko. Moja mamka furt vraví, že ona už mi nescíha, že mom spomalic. Na có? Mne tak dobre, vacej teho stihnem. 
Stretávam  še s kamošem volá še Luca, je super bo on ešče rýchlejší jak jo. To me fascinuje. Minule sme ši tak ukazovali, co kdo jako pokročil v tých akrobatických kuskoch. Ja som še predstavoval jak ma byc. Ale kedz sme vyšli ven a on preručkoval celý plot, tak ja za ním a me dostal. Muším vacej trenovac.
No šem vravel, že moje vlasy teš rýchlo rastnú, no a moja mamka ma z teho hruzu, bo neve strihac a ja še bojim nožničkof a furt še točím. Tak pozrice jak še vydarilo mojej mamky prvé strihane. Ja šem še naščesce nevidel, ale kedz me videli ostatní tak mi to bulo jasne , že daco není v poradku kedz še všetci tak chychocú. Šem síce malý , ale znám, že to tak vyzerac nemá. 
Tama- moja šestra mala prázdniny, ta bul sňah , ta mi furt vonku spolu, furt v snehu še váľali, abo cošikaj z neho robili. Kukajce aj ryby veme modelovať. Ja šem ju potom tak nenapadne oblizoval, bola dobrá. Myslím tu rybu.
Ta už davnejše šem vám povedal spacu kapitolu ze svojho života. Rad spím a moja mamka furt vraví, že še rada budzi vedle me a mujho tata. No a ja sa jej ani nečudujem, kedz vidzí take krásne nohy ne.
Ta po zime vždy prichádza jar, snehu není , ale zato šlnka je veľa a čím ďalej dlhše šem venku ta to ma pre mňa plusy. No a kedz je ten nový rok v plnem prúde , tak šem zas o cošikaj aj podrastnul, lepšej zvladom prekážky. Tatko mi spravil zataľ provizorne peskovisko a ja šem šťastný, chodzím furt kolem tyček pesek vysypavac.
Kedz je jar, furt makame na poľu a ja teš. Musím, ale baví me to. Minule tatko naložil oheň, ja som šebe všimnul jak. Druhý raz šem ho chcel pripravic a tak, šem to urobil sam aj drevo šem tam dal. Všimnice ši, že to robím jednu ruku a druhú telefonujem nedá še mu dovolac, ale skušam mu vysvetlic, že jak to robím a co robím.


V novem roku robím aj ja nové veci, napriklad už kreslím kredama. Začínam od základu - čárky. Keď už čárky, tak už všaje.  Nech majú aj šlimoky prechody pre chodcof.
Na jar še snažím byc užitočný aj ja. Pracujem jako vem. Zasypávam na záhradze jamy šterkom, polevam kvety. Som v jednom kole. Preto me moji rodičo tak ľubia.
Ta to zaťal všicko, nezabudajce , že ši mace pomahac, mace robic, lebo cošikaj na tom pravdy je , že kedz makace nič nevymyšľace.

Maximiliánkov denník časť 14- Vánoce časť 2.

Tak šem še vyspal, fajne do ružova. Ráno šem še najedol a nic nerobil, iba celý deň hral s vecami, co šem včera dostol. Mamka povedala, že dnes prídze rodina ujo teta a moj bratranec Robko se Žanetku. Sem še tešil bo spolu veľmi vystrájame, Kým prišli tak šem ši chvíľu krátil moju obľúbenú činnosťu a to je vypratavane šuflikov a vozenie v nich., Odporučom každemu kto neskusil. 

Potom začalo snežic tak sem šol se sestru na preskum , jak to tam vypado venku a či še budze dac aj jazdiť na totych snežných pomockach. Kydalo fajne. Zas šem še mohol vaľac :)
Kedz prišli , tak bulo treba doma zakúric, bo šnech padal jak divý, aby nám bulo teplo tak šme dedovi pomahali s Robkom kuric, Dedo nás mušel usmerňovac , bo šme še nevedeli dohodnuc, kto budze kedy kuric. Tak šme še štridali, sem tam kdošikaj aj falšoval :)

Potem moja rodzina šalení a smešni robili tote šelfie.

No kedz šme tak blbli skoro celý deň, tak nás naši rodiče držali pri vedomí , bo vraveli, že pudzeme von, že tam budu švetla vybuchovac, či sošikaj také a všaje to budze rachac a bude parada. No ta mi na to zvedaví všetci traja malí, bo daco také musí vyzerac paradne.  ta šme nejak vydržali. Došpelaci še posilňovali dajakýma napojáma, co ši furt štrngali brngali a my sme mali čaje. Potom za tmy nás oblekli a šli sme ven. Vyfasovali šme prskace paličky- to sa vola prskafky keby sče nevedzeli.
Potom šme buli furt na chalupe, sňahu nebolo veľa a namesto snežeňa nekedy pršalo. Ale užívali sme si to tam. Muj tatko s moju šestru sú bárs vynalezaví, prišli na to, jak najlepše šmeci vysypac v zime No predsa odvezli še s nima na saňach rovno k popelnicam. Sú mudry , šak nenadarmo šem mudry po tatovi.


Potom šme stavali ze sňahu aj snehulákof. Jeden krajší jako druhí , co povece ne ?
Ta. to boli naše minuloročné svatky a boli bohové, furt bolo vešelo a furt šme daco robili. To me baví, kedz še nenudím, kedz aj došpelí blbnu zarovno s nama, kedz sme všetci jako malé dzeci....Bo moja mamka vraví, že v každom z nas je furt decko, len še treba za to nehanbic, ale vedeť to správne využic. Cha- je to tak.