nedeľa 28. decembra 2014

Maximiliánkov denník- Časť 5- Je mi bohovo

Ľudze moji zlatí, čas tak rýchlo beži, že ani nevem jako a už sebe mi moja mamka začala dávať stravu jak pre dospelých. Akurát, že nemám zuby, nevem žuť, tak mi to mixuje dokopy.  No jako som hladný ta jem - nič nevravím. No aj tak moje najobľubenejše je to- to prso a v ňom mleko. Sa idem zošaliť za tým. Moja mamka je perfektná, ona nemá problém ma nakojiť nikde, napr. v skušacej kabínke v obchode s odevmi, v aute na parkovisku. Nedávno sme boli pozrec uja s rodinu v Uhrovci. Dali sme si výlet do ZOO Bojnice a moja mamka me nakrmila na najsamvyššom kopci Zoo pri výbehu jeleňof. Super výhľad. Som si to tam užil, najprf  trochu vzdelania, potom šlofík v kočíku, mleko na kopcu, som si odradosci aj kosti pri tom precáhol.
Ta jako zabudol som Vám povedac, že mamka mi zrobela perfektnu telocvičňu. Jakože som šikovný hej, tak už sa tam točím jak paragraf na každú stranu, furt. Me to moc baví, mamka , še šmeje, ale to preto , že ešče neve co ju se mňu čeká. Cha. 
Minule som spomínal, že rad hľadím do objektívu a aj na svet. To me furt baví. Najlepše na tom všetkom je, že pomaly ale isto už vem všetko chytac do tych mojich ruk , ta na co docáhnem ta to aj zeberem,alebo aspoň prstom pichnem. Nech je sranda.
Ta ja še nekedy citím jak na vystave a ja som jakože výstavný kus, tutaj boli pri nás tatova rodina. Oni si me položili do stredu na studnu, kolem mne posedali a postavali jak tote sudičky a furt ší me obzerali a tak furt dokola. Sem tam som im do teho zakričel nech majú radosť. Mali bo še furt na mne usmevali. Tak bacha vem jak na Vás dospelých.
Jako na to že mám len pár mesacof , tak si život uživám už na plne gule. Bol som už aj na svadbe na hrade a keďže už vem sedeť, hej jako už dobre. Tak som si to tam všetko pozrel , ľudze tancovali, pili, jedli, všetko možné, svetla boli, kopec hudby no paráda a všetko nahodené do gala. No jako aj mne mamka natahla do gala. Ja som tež pil- sice len mleko ale dobre som sebe dal do tela, jedol som aj pagáče- mi babka dala s dedom na čarno. Dobre boli, som si ich potom sam pchal do papule jak to rýchlo len šlo aš me mamka nevidzí. Uvidela... Ale nevadila še, ta pcham zas. Starala še o mne moja babina Miluška, tak ju mamina vola.
Pomaly, ale isto začínam še už stavať na svoje. Ma to veľa výhod, možem byc tam, kde ja chcem a robiť to co moja mamka nechce , aby šem robil. Ja mam z teho radosc, lebo objavujem a to me baví. Tutaj šem objavil knižnicu plnu knih. Paráda , všetky letali naokolo behem 5 minut, moja mamka mi to trochu pokazila, bo mi potom do teho trochu kričala. Nakonec o týžden se mňu vybabrala všetky knihy z dvoch dolných polic dale inde, kde už nedočahnem. Ajéjé.
No chodím teraz s moju sestru na prechádzky ona sebe me vezme s kočím hockde. Minule sme boli jakože na zmrzline ona sebe dala aj oplátku se zmrzlinu, mne povedala že ja šem malý ja možem iba oplátku. Neva zhrýzol som ju jak som mohol a ostatné som rozmrvil do kočíka jak še dalo. Mamka, še zas chytala za hlavu.
Mešace letia,  ani nevem jako šem z teho hotový, ja to furt pozorujem na šebe, jak my nohy rastu a vlasy, ešče cošikaj , ale to nevravím verejne, aby šče o mne nemysleli, že ja sprosťák šem. Ani še nechválim. Všetkých Vás zdravím. Nezabudnite sebe života uživac , lebo ja už sem začal a je to paráda. Nabudúce budze , z teho užívania jak som sebe dovolenkoval.  Jojo mace še načo tešic,.

štvrtok 18. decembra 2014

Maximiliánkov denník- časť 4.- uff 6 mesiacov tu už kakám :)

No ľudkovia moji zlatí sa to pomaly blíži, za chviľu pol roka budem medzi Vami. Je to makačka.
Minule som Vám vravel, že musím pasť tote barany a kone , tak sa pomaly zlepšujem, už mám z toho aj nejaké tie svaly na rukách, jako spokojný som . Posúďte sami už mi to celkom fajno ide.
Pomaly som už jak vy - vidím konečne a je to paráda, som z toho aj fascinovaný aj zmetený, ale toľko vecí a blbostí jak ľudze majú a robia šem nemyslel , že v svojom živote uvidím. O niektorých ľudí mám aj strach bo robú hluposci. Pridu na to neskor, mňa len mrzí, že ja hoc šem malý to už vem teraz. Ale to nic, podstatné je, že ma všetci ľubia. Konečne priraďujem aj hlasy  obrazovým snímkam. Z niektorých snímok som takto šokovaný, jak ne vac.
Tutaj moja mamka si zas vymyslela, že už keď som 5 mesačný, jako čo by som nemohol aj vo vode žiť. Nechápem. Co ešte ma čeká ? Mám strach. Ale verím jej, že jej na mne záleží, že by me nevystavovala zbytočne probľemom. Tak ja takto mascím ve vani, najprv a potom v termále, tam je horko až sa mi guľky potia. :) PS Furt všaje totu vodu slopem- pitný režim po mojom.
Jak som už spomýnal, som velice žadaný moju rodinu , ale aj nerodinu. Furt ma všetci bočkajú. Toto je moja segra mala nedávno narodeniny a ja šem ich prespal. To to mľeko som , z neho furt do spaňa. Aj keď už menej spím a vácej pozorujem, aby mi nič neuteklo, lebo verce mi je načo pozerac, hlavne veď tu všetci  okolo mňa pobehujú a furt daco robú. Co teľo robú, ja nechápem. Asi to chce čas. Jój som zabudol povedac, ta jako nevem či še mam chvalic s tým, ale no jako začal som šumne šlintac. Velice je to perfektné, furt šlintám, som furt mokrý a moja mamka me furt prezleka, ale už na to kapla dáva mi podbradníky. Ja sebe všetko musím pchac do papuľe, že vraj še to volá orálne spoznávanie šveta. No tak neznám ,ale ja si na tom uľetam. Najradšej pchám do papuľe cudze predmety a svoje nohy, ej velice eterické. Segra s Heňu mi vymesleli keli tomu jak voňajú moje nohy aj prezyfku, že fašireňa. Neznam co to je , asi daco dobre.
Prišol som aj na to, že nelen ze predu , ale aj zezadu som velice bohovy. Posúdťe sami. Baby potom nechcem Vás sklamať, ale jak mace záujem tak mušice počkať. Cošikaj , še my zas stalo z vlasami jak še menili, tak som aj vzadu trochu vyplešateľ z teho večného ležaňa.
Velice rad še smejem, to je uľudí bohove. S moju mamku furt blbneme, tu mace zvukový záznam.
No tu som pri čine jak šebe cmuľam tote moje fajne nožinky.
Tak ľudze moji zlatí jak sebe rátam dobre, tak už šesť mesacof si tu na tomto svete poprtkávam. Dobre mi je s Vami, ľubite sa mi, aj zveratka sa mi ľubia. Dávajte na seba hlavne pozor, lebo jak na Vás kukám tak veľa veci nechápete a ja už hej. Len Vám to nemožem nejako povedac, bo nevem vravic. Myslice na to , že láska je to najlepše co Vás v živote stretne a to mi verte , ja to znam véélice dobre. Ľubim Vás, majce ša zas o mešac :)

piatok 5. decembra 2014

Maximiliánkov denník- Časť 3.- Môj štvrtý mesiac

Čas letí, ja ani neznam jako , ale poznám to podľa teho, že ma mamka už futruje do vačšich vecí, ta lebo rastem. Postupne sa zaobľujem na tvári. Aspoň tak o mne vravia, ja še nevidzim. Coši se mňu není v porádku, bo plešatím. Moje krásne dluhe černé vlasy mi padajú, ja som z teho nešťastný. Často nad tým uvažujem a tvárim sa, že som nad vecou.
Mojej mamke v Martine kázali, že ma se mňu doma cvičiť bo ja mám hlavu furt na pravo a pravú nohu do vňutra. Tak cvičí a to je hrúza, to ma vyzľeče, stláča mi také body na tele a ono se mnu robí samo pohyby. že vraj še to tak napraví, ja to neznášam, vreštím jak o život a každému je to fukt. Še na to vyprdnem.

Ta to teraz veľa zmen sa deje, ja nestíham. Moja mamka me už nuci makac na plné obrátky. Vymyslela si, že musím pásť kone či co, barany, abo ja neznám. Ja žadné nevidím. To mňa da na brucho a ja, že mám hlavu zdvíhať a še postupne na ruky podoperať , ja na to kašlem väčšinu lížem pod sebou deku. Sem tam , aby mamka nerobila problemy to tu moju hlavu zdvihnem a pulím na nu oči ci me vidí jak mi to ide.
Ta to v temto mesaci začínam sebe objavovať aj sám seba. Prišol som na to, že mom 2 ruky aj dva nohy. Zaujímavé. Ta ruky šebe furt pcham do gamby, cmúľam a tak, bo še nudím.  Začal som aj šoferovať, aspoň to naši tvrďá. A tak , aby to nevyzeralo trápne, že šoferujem bez auta , ta še pridajú ku mne a šoferujú se mňu. Ide nám to dokopy parádne.
Inak še mám paradne. Na každom možem ľežac. Si to užívam. Začínam pomaly aj cosikaj videť ale ne ešte moc ostro, ta mam z toho haluze a dakedy som trochu aj mimo.
S moju rodinu je velika pohoda, učia ma už od ranného destva kaprovac. Kdo nezná co to je tak kukajce:
Inak tento mesac som zažil katastrofu bolesc jak šviňa. Mi furt teklo oko, ta že upchty slzný kanál. Ta očárka mi stahla celé telo do plachty, držela me mamka, hlavu zdravoťačka a tota očarka mi ihlou šparovala do slzných kanalov až tak hlboko že cez tu ihlu strikala voda, tak mi cekla z nosa, ja vrešťal jak blazen, co mi to robia. šak ja poslúchom. Moj tatko radšej ostal za dverama, ale celú chviľu co som vrešťal, myslel , že roskope to te dvere a ma zobere, tak to povedal mamke.

Moja mamka si ma furt fotí. Ja pozujem jako znám. Trošku aj začínam vravic, ale je to také , že hmm,, mmm. Ja ani nevem co vravím. Ale rozumejú mi asi, bo mi davajú co chcem. Tutaj me najvac mrzí tento mesác úplné oplešatenie. Moja mamka vraví, že to nevadí že mi narastú, ale mne to mrzí bo už nevyzerám tak bohovo.
No a na koncu februára, me dali pokršcic. V kostole. Bola tam zima, ja šem mrzol, ale neraval som bo ja chlap, furt ma tam olevali, olejovali ale ja som furt držal a nereval. Ale na koncu, keď me dali na to ten oltár, už som nevydržal a pustil som sebe do plenky z teho napätia. Všetci to počuli, ta co Vam budem vravic, hneď mi bolo lepše a oni še aspoň smali.
PS: Nabudúce, teda za chviľočku se dočítace dačo o mojom marci a apríľu, to bude môj pol rok. Cha už veľký chlop.