Moje detstvo 1

Spomienky na detstvo sú moje obľúbené, pretože som naozaj zažila množstvo rôznych príhôd, z toho ranného detstva mojej maličkosti aspoň niečo. 

Na obrázku som ja s mojim ujom Jožkom. Maminým bratom. 1 ročná. Obdobie môjho ranného detstva bolo poznamenané tým, že som sa narodila v 78 ako prvá do rodiny a moja kopa tetičiek a ujov sa hrnula , aby sa o mňa starala. Ja si na toto nepamätám, ale bolo mi to povedané, tak tomu aj verím. Svedčia o tom aj fotografické materiály. Keďže schopnosť pamätať si je " že vraj až od 3 rokov " tak na čo si pamätám je keď mal brako ( moja prezývka pre brata Ruda ) jeden rok a mala som sa s ním fotiť. Furt reval a ja som bola z toho nešťastná nakoľko som sa nemohla naplno venovať objektívu a tomu ako sa usmievať. No posúďte sami. Na Rudka si ešte spomínam ako na hrdého jedáka suchého chleba. Mama sušila vždy chlieb pre babkine kury a on jej tam chodil na ten chlebíček čo bol taký vysušený, že to dokázal rozhrýzť iba on.

Pamätám napr. na tetu zo škôlky, nebudem ju menovať, pre zachovanie jej mena v tom dobrom svetle. Ale nemala som nikdy rada pudingy a hlavne nie čokoládový s hroznami . No fúj. No a pani vychovávateľka na dom ňou  dovtedy stála a tlačila to do mňa kým som sa nepovracala. No klasika čo asi mohla čakať. Výsledok: ešte mi aj nafackala a mame povedala že som v ten deň nič nezjedla. No bodaj by keď to skončilo naspäť na tácke. 

Až som není taký negativista čo nie som, tak tam boli aj dobré tety. Asi všetky okrem tej jednej , čo mala zrovna na starosti mňa. 

Môj otec ma veľmi rád zapisoval na preteky všetkého druhu. Napríklad rýchlo jazda na kolobežke cez mesto. Áno, v mojej kategórii som bola neporaziteľná, keďže ma kvôli tomu trénoval.

No a tu už prvé miesto: a ja ako inak hľadám či ma pri tom fotia :)

Moje spomienky sú aspoň väčšinou také napr. ako s mojou sesternicou sme si organizovali u babky Vašulkovej svadbu babina nám pomohla vystrojiť aj fingovanú hostinu. Ja som bola nevesta a ona ženích. U babky som prežila väčšinu môjho detstva nakoľko mama musela po pol roku nastúpiť do práce inak by prišla o miesto. Tak ako ja aj moji súrodenci bratranci a sesternice všetci sme u nej prebývali v jej domčeku č.1. Učila nás sprosťácke pesničky a básničky, to sme ju úplne žrali. Brala nás na lúku zbierať bylinky a aj nás o nich učila. Keď doniesla na dvor smaltovanú misu tú najväčšiu plnú zemiakových gulí so slivkami , jééé - sme do seba pchali , teplé maslo nám stekalo po puse a sme boli úplne najšťastnejší a asi aj najjedenejší.

V hlave mám ešte mnoho spomienok , ale pridám neskôr. Dôležité pre každého z nás je fakt, že sme detstvo prežili , alebo prežívame so svojimi najbližšími, s láskou aj dobrodružstvom, čo ku tomu patrí. Nie každý má to šťastie a nech je poučením pre každého z nás, že čas strávený so svojimi najbližšími nie je stratou, ale výhrou a asi tou najvyššou. ( Škoda, že si to v tomto uponáhľanom svete neuvedomujeme každý deň ).